Starokatolícka mládežmládež Starokatolíckej cirkvi na Slovensku

Až na Golgotu

Publikované 25.03.2018 v 14:51 v kategórii Inšpirácie, prečítané: 41x

Odsúdenie -zraňujúce a ponižujúce. Človek odsudzuje Boha na smrť. Paradox Božieho „odsúdenia“ človeka na večný život. Včera, dnes i zajtra, toľkokrát opakovaná skutočnosť našich dní - človek odsudzuje človeka - samozrejme vždy právom a spravodlivo. Často i v mene Boha. Neuvedomujúc si, čo sa deje v dušiach našich bratov, keď ich súdime, odsudzujeme - často krát i na smrť, duchovnú smrť- zabúdajúc na to, že každým odsúdením blížneho odsudzujeme i kúsok svojej duše k blúdeniu v tme...

Vziať svoj kríž- Boh berie svoj kríž, ktorý mu prisúdil človek. Vie, že je to jediná cesta, ako zachrániť tých, ktorých miluje. S vierou v cieľ svojej cesty nesie bremeno lásky, ktorá musí....lebo pravá Láska je taká.... my sa snažíme svojich krížov zbaviť, deň čo deň vyjednávame s Bohom . Keď sa ho už nedá zbaviť, aspoň nech je ľahší, len nie tento, ktorý nesiem teraz. Zabúdame, že i pre nás je náš kríž jediná cesta ako zachrániť seba i tých , ktorých milujeme, aby sme naplnili svoje osudy v dejinách sveta.

Pády - aj Boh padá pod ťarchou kríža - a nie raz...Všemohúci Boh padá k zemi, do prachu a špiny tohto sveta. Poznáva aké to je, keď si myslíme, že vstať a pokračovať v ceste už nie je v našich silách. No i napriek všetkej bolesti, poníženiu a únave - Boh vstáva, aby dokončil svoju cestu a kríž priniesol až na miesto preň určené...

S tvárou v prachu, zvíjajúcich sa od bolesti , nás predsa niečo núti vstať a kráčať ďalej , keď sa naše srdcia chvejú od strachu pred zajtrajškom, pred ďalším pádom, zlyhaním, neúspechom, bolesťou a zradou, keď cítime, že viac sa už nedá..... vtedy musíš vstať i Ty -človeče- a priniesť kríž svojho života až na miesto a čas preň určený...

Veroniky a Šimonovia -dav ľudí, ktorý kričí: „ Ukrižovať !" Úbohé ľudstvo, ktoré žiada ukrižovať svojho Boha. Mnohí kričia s davom, hoci nevedia ani prečo, iní prelievajú slzy a bedákajú nad nespravodlivosťou, ktorá sa práve deje, ukrytí v besnejúcom hlúčiku úbohých duší.... No, nájde sa i Človek medzi ľuďmi, ktorý vystúpi z davu a má odvahu prísť až k „odsúdencovi“ a pomôcť, či zmierniť jeho utrpenie. Vystavujúc sa milosti či nemilosti davu preukazujú milosrdenstvo a pomáhajú niesť kríže - Veroniky a Šimonovia - vďaka vám....

Cez smrť k Životu -Golgota , miesto , na ktoré sa upierajú oči celého neba , so zatajeným dychom a večnou láskou, pokľaknú anjeli pred činom Ježiša, ktorý odovzdáva, usmrtený rukou človeka svojho Ducha Otcovi. V tejto chvíli sa rozhoduje o osude vesmíru, celého stvorenia o duši každého z nás... zdanlivý koniec nádejam, snom, láske a životu....Boh umiera, aby sa stal „Bohom živých“! Veľké zmierenie je dokonané... zostáva na ľuďoch, či budú schopní podať svoju ruku tej Božej, ktorú prebodli...

Život je výzva človeku - jednu ruku podať Bohu, druhú blížnemu a tak spoločne kráčať na tú svoju Golgotu, kde cez smrť vojdeme do Života....

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?