Starokatolícka mládežmládež Starokatolíckej cirkvi na Slovensku

Bojazlivé jabĺčko

Publikované 05.01.2017 v 12:53 v kategórii Inšpirácie, prečítané: 36x

Krst malých detí (z príhovoru nášho kňaza)

Byť kresťanom je ako byť malou tekvičkou. Boh si ťa zodvihne zo zeme, z políčka, na ktorom rastieš ako tekvička medzi ostatnými. Očistí ťa od všetkej špiny a blata, ale aj od stoniek, ktorými ťa prekrývajú ostatné tekvičky.

Potom sa sníme vršok tekvičky a vyberie všetky odporné veci, ktoré sú v tvojom vnútri. Tak z teba odstráni semená pochybností, nenávisť, chamtivosť, pýchu a všetko ostatné.

Potom na tekvičke vyrežie novú usmievavú tvár a vloží do tekvičky svoje svetlo, ktoré z teba potom žiari, aby ho celý svet mohol vidieť.

Nakreslil som obrázok. Je na ňom krásny dom, slnko a ja. Urobil som to najlepšie, ako viem. Môj dom je podľa mňa dokonalý. Aj slnko je presne také, ako je na oblohe. Však?

Nie. Je to len moja predstava toho, ako svet vyzerá. Snažím sa všetko spraviť dobre. Najlepšie ako viem. Len stále to nie je ono. Kým Boh nevstúpi do môjho srdca, môžem sa snažiť robiť všetko najlepšie ako viem, no skutočnosť je iná. Boh má pre nás tie najkrajšie a najlepšie veci. Nechajme ho vstúpiť do našich sŕdc a budeme vidieť veci v novom a lepšom svetle.

Poviem vám jeden príbeh:

Malé jabĺčko sa akoby snažilo držať pevnejšie svojho konárika, keď sa tak pohupovalo v slabučkom vánku. Staršie jablko si všimlo zúfalý pohľad svojho menšieho spoločníka a so smiechom mu vraví: „Vyzerá to, že si na tej vetvičke zacvaknutý ako o život, môj malý kamarát.“

Malé jablko sa pozrelo a hovorí: "Jasné, že sa držím! Nechcem spadnúť na zem. Nevidíš, aké tvrdé a prašné to tam dole je? Pôda je plná červov a strašidelných lezúcich chrobákov. Veď sa len pozri okolo a uvidíš všetky tie zhnité jablká vôkol."

Staršie jablko sa na chvíľu zamyslelo a potom hovorí: "Viem, že sa bojíš pádu zo stromu, ale zo zeme prichádzajú aj niektoré dobré veci."

"To nie je život pre mňa," odseklo malé jablko, "chcel by som, aby ma odtrhol niekto z toho domčeka tu vedľa, niekto z ich rodiny, aby ma zobral domov a dal do krásnej misy s ovocím. S mojou lesklou červenou šupou, budem najchutnejšie ovocie z celej misy!"

Staršie jablko odpovedalo: "Ale, prosím ťa, veď je toho oveľa viac, než byť ​jablkom s krásnou lesklou červenou šupou."

"Áno, ja viem!" Malé jablko ho rýchlo prerušilo. "Ale keď jedno z detí pôjde do školy a zoberie si ma na desiatu, bude nadšené z toho, že som krásne a chutné. A všetci mu budú závidieť!"

"Áno, áno, môžeš byť chutné a krásne" povedalo staršie jablko.

Ale opäť ho malé jablko prerušilo: "...zahryzne do mňa, bude cítiť krásnu chuť, vôňu, to dieťa bude zo mňa nadšené, ale potom,... " malému jablku sa zlomil hlas, "...pravdepodobne hodí môj ohryzok do koša."

"Áno," odpovedalo staršie jablko. "Ale je to to, čo naozaj chceš? Pár minút slávy?"

"Čo tým myslíš?" Spýtalo sa malé jablko "Aký iný život môžem mať?"

Staršíie jablko prehovorilo, "Snažil som sa ti povedať, že by si len mal spomaliť, tak chvíľu počúvaj."

"No, prosím, ponáhľaj sa, pretože sa zdá, že vietor sa opäť rozfúkal," povedalo malé jablko nervózne.

Staršie jablko začalo chlácholivo vysvetľovať: "Keď príde vietor, môže tak silno zafúkať, že zo stromu spadneš na zem. Ale ak nespadneš, prídu ľudia a môžu z teba spraviť kompót. Ale ak spadneš na zem, príde hladný vták alebo veverička, nájdu ťa a unesú do svojho domčeka Potom čo ťa zvieratko zje, pustí tvoje jadierka na zem a tvoja skutočná práca sa začína."

"To neznie o nič lepšie," zajačalo malé jablko. "V skutočnosti to vyzerá horšie!"

"Prosím, dovoľ mi dokončiť, čo som začal!" Povedalo staršie jablko prísne. "Akonáhle spadne tvoje jadierko na na zem, zvyšok ovocia pomaly začne hniť a miešať sa s pôdou. Tvoje semená musia byť pochované do zeme. Určitý čas zostanú semená v pôde, ale potom sa začne diať niečo úžasné. Semená začnú klíčiť, prerazia hlinu. Slnečné svetlo a dážď pomôže výhonku vyrásť do malého stromu. Počas niekoľkých rokov strom porastie, až bude dostatočne veľký, aby začal rodiť vlastné jablká. Od toho času bude mať stovky jabĺk každú sezónu. Takže ako vidíš, v malom jablku je toho oveľa viac!"

Všetky malé jablká od radosti zhíkli.

A keď sa vietor zdvihol, mohli ste vidieť, ako sa jablká hojdajú vo vetre a dúfajú, že spadnú na zem a začanú svoje životné dielo.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?