Kolobeh

Pozerám sa cez okno a nechávam v sebe znieť prichádzajúcu jar, nový život, ktorým sa prebúdza celá príroda. Stromy a kvety nádherne kvitnú a voňajú, tráva a lesy ožívajú sviežou zelenou...

Vnímaním obrazu krásy jarného sveta však neprichádza pocit nového začiatku aj do mojej duše... U mňa vládne iné ročné obdobie...je sychravo, vietor, ktorý neustále víri pocity a myšlienky a tie padajú na zamrznutú pôdu srdca... Viem však, že mráz a chlad čoskoro poľaví, vietor sa utíši a slnko svojou silou prežiari ťažké oblaky...viem to, pretože som to už veľakrát zažila...Kolobeh rastu , kolobeh života svojej duše...Všetci sme na svete z jediného dôvodu a tým dôvodom je láska...celý život ju hľadáme, prosíme o ňu, túžime po nej...

Nádychom vône jari prichádzajúcej v prírode dovoľme vstúpiť novému životu aj do nášho vnútra, aby sme sa pripravili na obdobie, kedy budeme musieť priniesť úrodu a doplnili vesmír aj našim dielom lásky a tak si zodpovedne zastali miesto Človeka....

Z listu pátra Pia: „Dcéra moja najdrahšia, ako vidím vo vašej duši možno nájsť všetky ročné obdobia. Niekedy cítite zimu a jej neplodnosť, nepohodu, ochabnutosť a nudu, inokedy zase vnímate májovú rosu a vôňu nebeských kvetov .Potom si zase všímate farby predstavujúce túžbu potešiť Boha. Nakoniec zostáva len jeseň, ktorá ako sa vám zdá , neprináša veľa ovocia. Často krát je však tak, že až keď sa obilie vymláti a hrozno vylisuje, človek zistí, že úroda je väčšia ako sa ukazovala! Dcéra moja vy by ste chceli aby bola večne jar a leto. No nie tak , dieťa moje, tento kolobeh je nutný – tak vo vašom vnútornom, ako aj v tom vonkajšom svete. Až v nebi bude stále jar – pokiaľ ide o krásu, jeseň- pokiaľ ide o radosť a leto pokiaľ ide o lásku. Zima tam nebude , ale tu je zima nevyhnutná, kvôli odriekaniu a kvôli tým drobným činnostiam, ktoré rozvíjame v čase neplodnosti.“

Z listu Maru Garganiovej 18.máj 1918