Starokatolícka mládežmládež Starokatolíckej cirkvi na Slovensku

Pravidlo zrkadla 3

Publikované 13.02.2017 v 08:57 v kategórii Inšpirácie, prečítané: 50x

...zrkadlo, ktoré sa volá život, nám umožňuje všímať si veci, ktoré sú pre nás veľmi dôležité.

Bol to pán Yaguchi.

„Dobrý deň, mám asi trištvrte hodiny voľno, tak som zavolal. Viem, že som predtým zavesil uprostred rozhovoru, ale musel som ísť.“

„Vlastne, zavolala som otcovi. A som veľmi rada, že som to urobila. Ďakujem. Je to všetko vďaka vám.“ Naomi v krátkosti vysvetlila, ako prebiehal jej rozhovor s otcom.

„Dobre. Bolo dobre, že ste sa chopili toho tak odvážne.“

„Myslela som si, že mojím najväčším problémom je to, že Yuta je šikanovaný, ale cítim, že to, že som toľko rokov nevedela odpustiť svojmu otcovi, bol oveľa väčší problém.

Myslím, že som sa dokázala zmieriť s otcom vďaka Yutovmu problému, dokonca cítim, že Yutov problém bol pre mňa požehnaním.“

„Je dobre, že ste schopná vidieť Yutovu situáciu teraz tak pozitívne. Existuje niečo ako „pravidlo nevyhnutnosti“ a ak ho pochopíte, zistíte toto: v skutočnosti sa každý problém v živote vyskytne preto, aby ste si všimli niečo dôležité. Inými slovami, nestane sa to náhodne, ale nevyhnutne. Musí sa to stať. To znamená, že žiaden problém, s ktorým sa stretnete, nie je taký, ktorý by ste nemohli vyriešiť. Problémy prichádzajú preto, aby sa dali vyriešiť a ak sa k ním postavíte s láskou, budú prínosom.

Potom si možno poviete: „Som rád, že sa tento problém objavil, pretože vďaka tomu sa vyriešil...“

„Chápem. Ale samotný Yutov problém sa ešte vôbec nevyriešil a to ma trápi.“

„Ste presvedčená, že sa Yutov problém nevyriešil? Môže byť už oveľa bližšie k vyriešeniu. Vo svete ducha všetko navzájom súvisí. Ak vyriešite príčinu, výsledok sa musí zmeniť.“

„Mohol by byť jeho problém naozaj vyriešený?“

„Myslím si, že je to na vás. V poriadku, skúsme to trocha zhrnúť. Pre vás bolo najťažšie na tomto probléme to, že Yuta sa pred vami uzatváral. Povedali ste, že keď ako rodič nemôžete nič urobiť, je to ťažké a bolestivé. A že by ste už nechceli zažívať tú bolesť.“

„Áno, je to tak. Yuta nepríde pre radu, keď ho šikanujú. Chcem mu pomôcť, ale on ma len odbije: „Nechaj ma na pokoji!“ Cítim sa bezmocná, keď viem, aké osamelé je moje dieťa. Pre mňa ako rodiča nie je nič ťažšie, ako to, že s tým nemôžem nič spraviť.“

„Musí to byť naozaj ťažké. Mimochodom, teraz už viete, kto zažíval tieto bolestivé pocity, však?“

„Čo? Kto je to…?“

Vtedy sa jej hlboko v mysli zjavila tvár jej otca. Pomyslela si, „Je to pravda! Tento neznesiteľný pocit musel otec zažívať celé roky. Bolesť kvôli tomu, že mu dcéra nechce otvoriť srdce… Bolesť z dcérinho odmietnutia… Bolesť z toho, že ako rodič nemôže pre to nič urobiť… Bola to taká istá bolesť ako moja. Otec musel zažívať tuto bolesť viac ako dvadsať rokov.“

Slzy sa jej kotúľali po tvári.

„Chápem. Prežívala som takú istú bolesť ako môj otec. Tak veľmi ho to muselo bolieť. Teraz rozumiem, prečo nemohol prestať plakať.“

„Problémy, s ktorými sa v živote stretneme, sa objavia preto, aby sme si všimli niečo veľmi dôležité.“

„Teraz chápem otcovu bolesť. Vďaka Yutovi som sa k tomu dostala. Pretože sa mi Yuta nechcel zdôveriť….“

„Váš syn, váš otec a vy ste všetci spojení v srdci. Yuta vám ukázal váš postoj voči vášmu vlastnému otcovi. Vďaka tomu ste si to mohli všimnúť.“

„Chcem sa Yutovi poďakovať. Cítim, že mu chcem povedať, „Ďakujem, že si mi umožnil vidieť niečo veľmi dôležité.“

„Chápete teraz Yutove pocity?“

„Áno, je to tak. Keď som bola malá, nenávidela som to otcovo sekírovanie. Neznášala som, keď ma za hocičo kritizoval. Keď sa na to pozriem spätne, mohlo to byť z lásky ku mne, ale vtedy to bolo pre mňa ako bremeno. Myslím si, že Yuta cíti teraz to isté. Myslím, že moja láska sa môže zdať dotieravou, a je pre neho bremenom.“

„Keď ste boli dieťaťom, akým rodičom mal byť podľa vás váš otec?“

„Chcela som, aby mi dôveroval. Chcela som, aby si myslel, „Naomi je dobrá taká, aká je!“ Myslím, že som nedôverovala Yutovi. Myslela som si, že bez mojej pomoci nedokáže vyriešiť svoje problémy. Preto som sa ho pýtala to či ono, alebo mu dávala prednášky… Chcem mu viac dôverovať.“

*****

„Teraz, keď chápete Yutovu a otcovu bolesť, poďme ďalej na vášho manžela. Pamätáte si, ako som vám dnes ráno povedal, že dôvodom, prečo Yutu kritizujú a zraňujú, je to, že vy kritizujete a zraňujete niekoho, kto vám je blízky?“

„Áno, pamätám si. Vravela som, že si neviem vážiť svojho manžela.“

„Takže, môžete mi ešte raz povedať, čo cítite voči svojmu manželovi?“

„Nemôžem si pomôcť, ale cítim, že manžel je nevzdelaný a ľahkomyseľný človek. Keď ide o Yutov problém, dokonca aj keď sa takto trápim, on je bezdôvodne optimistický. A aj keď o tom hovorím pred manželom, v podstate ho nežiadam o radu, lebo nedôverujem jeho mienke.“

Naomi si začala uvedomovať, že jej postoj voči manželovi je podobný ako ten voči jej otcovi.

„To je podobné tomu, čo som cítila voči svojmu otcovi.“

„Presne tak. V prípade žien ich vzťah voči otcovi sa často odráža v ich vzťahu voči manželovi. Mimochodom, vidí sa mi, že váš manžel dôveruje Yutovi.“

„Hej, to je pravda! Chápem. To by som sa mala naučiť od svojho manžela. Zdá sa, že Yuta s mojím manželom hovorí úprimne o tom, čo cíti. Keďže Yuta cíti, že otec ho chápe, zdôveruje sa mu. Vôbec som nebola schopná vidieť dobrú stránku svojho manžela.“

„Rozumiem… Zdá sa, že vaše pocity voči manželovi sa zmenili. Teraz vám dám domácu úlohu. Rozhodnite sa, či to urobíte alebo nie. Dnes ste napísali na dva papiere: „Za čo môžem byť vďačná svojmu otcovi“ a „Za čo by som sa chcela otcovi ospravedlniť“. Na tie dva papiere pridajte všetko to, za čo môžete byť vďačná svojmu otcovi a za čo sa mu chcete ospravedlniť. Použite toľko listov papiera, koľko len budete potrebovať. Keď s tým skončíte, napíšte ďalší zoznam, a síce „Ako som sa mala správať k svojmu otcovi“. Toto nebudete písať preto, aby ste ľutovali svoj minulý vzťah s otcom, ale aby ste našli návod, ako sa odteraz správať k manželovi.

„A potom ešte jedna vec. Keď dnes Yuta zaspí a budete sa pozerať na jeho spiacu tvár, v srdci mu stokrát zašepkajte „Ďakujem“. Čo poviete na to? Chcete to skúsiť?“

„Áno, určite to skúsim.“

*****

Onedlho nato, ako skončili rozhovor, Yuta prišiel domov.

Hodil svoj školský batoh dovnútra a ako obvykle zobral svoju rukavicu a loptu a šiel do parku.

„Včera ho kamaráti vyhnali a on zas ide do parku?“ Srdce mamy bolo plné obáv.

Avšak domáca úloha jej pripomenula, aby sa prestala obávať. Vzala pero a papier a začala písať.

Spomenula si na veľa vecí, za ktoré môže byť vďačná svojmu otcovi. Začala písať:

Za čo môžem byť vďačná svojmu otcovi:

o Živil nás tým, že tvrdo pracoval ako stavbyvedúci.

o Keď som bola dieťaťom, veľakrát som mala vysokú horúčku a on ma zakaždým zobral na pohotovosť. (Muselo to byť pre neho v noci ťažké, pretože počas dňa ťažko fyzicky pracoval).

o Keď som bola dieťaťom, často ma bral k moru alebo rieke a učil ma plávať.

o Ako dieťa som mala rada melóny a na každé narodeniny mi po ceste domov kúpil melón.

o Ako dieťa ma šikanoval susedov chlapec a on to išiel k nim vyriešiť.

o Išla som na súkromnú školu, no on bez sťažovania platil školné. (Vtedy to muselo byť veľkým bremenom pre moju rodinu).

o Keď som nastúpila do svojho prvého zamestnania, objednal suši. (Bolo to úžasné suši. Vtedy som povedala, „Nemám rada suši,“ a nechcela som ho jesť. Môj otec vyzeral sklamane).

o Povedal: „Keby sa mi niečo stalo...“ A otvoril bankový účet pre každé dieťa a každý mesiac doň vkladal peniaze, aj keď málo. (Môj otec mi chcel odovzdať tieto peniaze deň pred mojou svadbu, ale ja som ich vtedy neprijala a povedala som mu: „Nemôžem ich mať pri sebe, preto bude lepšie, keď ich uložíš na môj účet.“)

To, za čo sa mu chcela ospravedlniť, prirodzene vyplývalo z toho, za čo mu je vďačná.

Keď to písala, slzy jej vytryskli z očí. „Tak veľmi ma miloval. Otec ma miloval a ja som ho odmietla. Keďže som bola posadnutá pocitom, že mu nemôžem odpustiť, nebola som schopná všimnúť si jeho lásku. A aj keď ma tak veľmi miloval, neurobila som pre neho nič. Nebola som veľmi dobrou dcérou.“

Tiež zistila, že si nevážila prácu svojho otca. Myslela si, že práca jej otca ako stavbyvedúceho bola „nedôstojná“ alebo „neintelektuálna“. Vďaka svojmu otcovi, ktorý stále tvrdo pracoval, bola schopná ísť na vysokú školu. Uvedomila si to po prvý raz. Teraz cítila úctu a vďačnosť za prácu svojho otca.

A teraz mala aj prácu svojho manžela za „neintelektuálnu“. Jej pohľad na manžela ako na „nevzdelaného“ človeka bol veľmi podobný tomu, ako pozerala na otca. Rovnako bolo veľa vecí, za ktoré by mala byť vďačná manželovi.

*****

Ako takto rozmýšľala, šla a zobrala kus papiera a nazvala ho, „Ako som sa mala správať k svojmu otcovi“. A zrazu jej napadlo veľa myšlienok:

Ako som sa mala správať k svojmu otcovi?

o Mala som si všímať lásku otca, ktorú prejavoval slovami a činmi. Mala som pochopiť, že nie je dokonalým človekom, rovnako ako ja nie som dokonalá. Všetci sme občas svojím spôsobom ťažkopádni.

o Mala som byť vďačná za to, že sa o mňa stará.

o Mala som milovať svojho otca, nielen chcieť dostať lásku od neho. (Mala som skúsiť urobiť ho šťastným).

o Predovšetkým som mala byť úprimná voči nemu a povedať mu, ako sa naozaj cítim, aby som pomohla vybudovať dobrý vzťah.

Naomi si pomyslela, že je to presne tak, ako by mala odteraz rozmýšľať nad svojím manželom.

Manžel, ktorý pracuje pre ňu...

Manžel, ktorý je aj naďalej jej životným partnerom ... Avšak ona mu zabúda byť vďačná.

Prvýkrát takto úprimne myslela na svojho manžela.

Pomyslela si: „Dnes poďakujem svojmu manželovi“.

*****

Keď premýšľala o všetkých týchto veciach, uvedomila si, že sa vonku stmieva, a že dnes neurobila žiadnu domácu prácu. Odvtedy, čo o deviatej ráno zavolala pánovi Yaguchimu, sa celý deň zaoberala sama sebou.

Keď premýšľala, čo má urobiť na večeru, Yuta vtrhol cez dvere.

„Ahoj mami, počúvaj!“

„Čo sa stalo? Vyzeráš šťastný!“

„Poznáš Daikiho, že? Včera v parku do mňa hodil loptou.“

„Och, ozaj? Daiki je ten, čo ťa najviac šikanuje, však?“

„Keď som odchádzal z parku, prišiel tam Daiki. A potom mi povedal, že mu je ľúto, že mi stále robil zle.“

„Naozaj?!“ Keď sa rozprávali, mala pocit, že zažíva zázrak. „Toto musí mať niečo spoločné s tým, že som sa zmierila s otcom“, pomyslela si.

Naomi sa rozhodla objednať večeru, aby mala viac času pohovoriť si s Yutom. Kým čakali, pozrela sa na Yutu a začala hovoriť.

„Je mi ľúto, že som bola taká dotieravá. Odteraz budem dávať pozor, aby som toľko neotravovala. Ak potrebuješ moju pomoc, neváhaj prísť ku mne. Vždy maj ale na pamäti, že ti dôverujem.“

„Ďakujem mami“, povedal a jeho tvár žiarila šťastím...

Zo všetkých vecí, ktoré Yuta najviac chcel, bolo to, aby mu jeho matka dôverovala. Pokračoval: „Dnes je čudný deň. Dejú sa samé dobré veci.“

Naomi cítila presne to isté.

Večera zakrátko dorazila a Naomi povedala: „Ja počkám na otca, ty sa najedz.“

„Naozaj? Čo sa deje? Vždy ješ skôr, než príde domov.“

"Dnes sa mi chce jesť s otcom. Tvrdo pracuje a prichádza domov unavený. Bolo by mu smutno samému jesť studenú večeru, nie?“

„Tak potom aj ja budem jesť s otcom! Bude zábavnejšie, ak sa najeme všetci traja spolu.“

„Ty si naozaj zlaté dieťa. Máš to po otcovi.“

„To je čudné. Predtým si vždy hovorila, že otec je príliš jednoduchý.“

„Máš pravdu. Mýlila som sa. Otec je milý, mužný, silný… muž všetkých mužov.“

„Ak nepôjdem študovať, môžem mať potom iba takú prácu, akú má otec, však?“

„Prepáč, tvoja mama sa mýlila aj v tomto. Otec má úžasnú prácu, ktorou pomáha iným. Okrem toho, vďaka tomu, že otec pracuje, môžeme si dovoliť takto jesť. Mali by sme mu byť vďační.“

„Mami, naozaj si to myslíš?“

„Áno, naozaj.“

Keď to Naomi povedala, vyčaril sa na Yutovej tvári úsmev.

Dieťa si prirodzene váži svojich rodičov a vyrastá tak, že v nich vidí svoj vzor. Naomi akoby svojimi slovami Yutovi dovolila rešpektovať svojho otca.

„Je správne vážiť si otca!“ pomyslel si Yuta a to ho zo všetkého najviac potešilo. Po chvíli, keď otec prišiel domov, všetci traja jedli už studenú večeru. Možno preto, že ho čakali, až sa vráti domov, vyzeral byť aj otec veľmi šťastný.

*****

Zatiaľ čo sa otec kúpal, Yuta išiel spať. Naomi sa pozerala na jeho spiacu tvár a začala v srdci hovoriť „ďakujem". Z hĺbky srdca ju začal zaplavovať pocit vďačnosti.

„Stále som si myslela, že sa obávam kvôli nemu. Ale vďaka nemu som bola schopná všimnúť si niečo dôležité. Možno ma naozaj on viedol k tomu.“

Keď takto rozmýšľala, Yuta jej pripadal ako anjel.

Než si to všimla, slzy jej vytryskli z očí. Bol to určite deň, kedy veľa plakala. Onedlho nato zazvonil telefón. Prišiel fax. Písala jej matka:

Drahá Naomi,

otec mi povedal o dnešku. Plakal, keď hovoril. Bola som taká šťastná, aj ja som plakala.

Tvoj otec povedal, že dnes bol najšťastnejší deň za sedemdesiat rokov jeho života. Pri večeri, aj keď vždy pije, povedal, že si nechce zničiť svoje pocity šťastia tým, že by sa opil. Takže dnes vôbec nepil.

Kedy prídeš domov nabudúce? Teším sa na to.

Mama

„Môj otec, ktorý nikdy nevynechal pitie pri večeri,... nepil ...“ pomyslela si Naomi. Spomenula si na slová, ktoré mu povedala, a uvedomila si, ako veľmi ho urobili šťastným, ako veľmi naplnili jeho srdce. Tiež jej napadlo, či náhodou doteraz nepil z osamelosti, aj keď sa necítil dobre.

Znova ju zaliali slzy.

„Čo sa deje? Plačeš?“ spýtal sa jej manžel, keď prišiel z kúpeľne.

Naomi mu povedala o všetkom, čo sa v ten deň udialo: o telefonáte s pánom Yaguchim ... ako písala svoje pocity krivdy voči svojmu otcovi ... ako zavolala svojmu otcovi a zmierila sa s ním...

„Och… Aj tvoj otec plakal…“ Jej manžel počúval so slzami v očiach. Potom mu povedala, že Daiki sa ospravedlnil Yutovi za šikanovanie a za to, aký bol zlý. „No, divné veci sa dejú, čo? Naozaj nerozumiem tomuto spôsobu pána Yaguchiho, ale je dobre, že sa ti tak uľavilo.“

Naomi sa cez slzy ospravedlnila svojmu manželovi.

„Ďakujem ti za všetko. Je mi ľúto, že som si nevšímala, aký úžasný si po celý ten čas.“ Manžel ju počúval a po lícach mu stekali slzy.

*****

Ďalší deň Naomi povedala pánovi Yaguchimu, čo sa stalo, a úprimne mu poďakovala. A dozvedela sa, že hneď ráno mu zavolal aj jej manžel.

„Volal mi aj váš manžel. Som rád, že som mohol pomôcť. Vážim si vašu odvahu a konanie. Ak budete mať záujem, rád by som vám odporučil zopár kníh, ktoré si môžete prečítať. Vyberiem niekoľko mojich obľúbených a pošlem vám faxom zoznam. Mimochodom, odteraz je dôležité, aby ste si každý deň urobili čas na to, aby ste v srdci stokrát povedali „ďakujem“ svojmu otcovi, svojmu manželovi a Yutovi.“

*****

Neskôr, v ten istý deň, sa rozleteli dvere.

„Som doma!“ zvolal Yuta veselým hlasom.

Potom pokračoval: „Mami, počúvaj! Dnes ma kamaráti pozvali hrať bejzbal! Odchádzam! Čau!“

Yuta vybehol aj so svojou rukavicou.

Naomi znova zaliali slzy. Ledva mohla povedať „Čoskoro sa uvidíme.“

Prišiel fax...

Milá paní Naomi,

zrkadlo, ktoré sa volá život, nám umožňuje všímať si veci, ktoré sú pre nás veľmi dôležité. Som na Vás hrdý, že ste konali tak odvážne.

Teraz mám na Vás jednu prosbu.

Myslím si, že táto Vaša skúsenosť môže pomôcť aj niekomu inému.

Preto, ak máte možnosť, hovorte o svojej skúsenosti. Dúfam, že Váš život bude naplnený radosťou z poznania lásky a vďačnosti!

S úctou, Yaguchi

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?