Starokatolícka mládežmládež Starokatolíckej cirkvi na Slovensku

Pravidlo zrkadla

Publikované 17.01.2017 v 12:00 v kategórii Inšpirácie, prečítané: 42x

Ponúkame Vám príbeh plný emocionálneho napätia, no hlavne hlbokých myšlienok o reálnom živote každého z nás. Hoci sa odohráva v krajine vychádzajúceho slnka, v Japonsku, životy ľudí na celej zemi sú si podobné – aj problémy, s ktorými sa stretávame a musíme ich riešiť, ak chceme byť šťastní. Príbeh, ktorý, ak ho trpezlivo dočítate do konca, je o úcte, o odpustení a vlastne o tom, čím sa začína – o riešení problémov tým, že vyriešime príčinu.

Yoshinori Noguchi

Na motívy skutočného príbehu. 

41-ročná Naomi mala veľké starosti. Obávala sa, že je jej syn Yuta v škole šikanovaný. Kamaráti si ho nevšímali alebo ho vinili za všetko, čo sa nepodarilo.

„Nie som šikanovaný!“ trval Yuta na svojom. Ale Naomi bola nešťastná, keď videla, aký je osamelý.

Yuta rád hrával bejzbal, ale kamaráti ho von nevolali, tak po škole chodil do parku sám a hádzal si loptou do múru.

Pred dvomi rokmi sa Yuta ešte hrával spolu so svojimi kamarátmi, no teraz bolo všetko inak.

Raz išla Naomi okolo základnej školy a videla na ihrisku Yutu hrať s kamarátmi bejzbal. Yuta urobil chybu a jeho spoluhráči na neho veľmi kričali.

„Si neschopák!“

„Kvôli tebe sme stratili 3 body.“

„Ak prehráme, bude to len kvôli tebe!“

Naomi si pomyslela: „Nevadí, keď Yuta nie je takým dobrým športovcom! Prinajmenšom je dobrosrdečným chlapcom... Prečo to nevidia?“ Naomi bola frustrovaná. Bolo ťažké vidieť svojho syna, ako sa ospravedlňuje spoluhráčom, ktorí mu práve povedali také hrozné veci.

Čoskoro po tom Yutu už prestali volať, aby sa s nimi išiel zahrať.

To, že ho nechceli pri hre, bola pre Yutu tá najťažšia vec. Svoj hnev si vylieval na matke, ale nikdy jej nehovoril o svojej bolesti a osamelosti. Najťažšie pre Naomi bolo to, že Yuta sa jej nezdôveril. Stále trval na tom, že je v poriadku. Keď sa ho Naomi snažila povzbudiť, aby si našiel kamarátov, hneval sa na ňu:

„Prestaň ma trápiť! Prečo ma nenecháš na pokoji?“

„Tak ťa dáme na inú školu!“

„Potom by som ťa naozaj nenávidel,“ povedal.

Naomi bola utrápená a bezmocná, pretože mu nevedela ako pomôcť.

Jedného dňa, krátko na to, ako Yuta odišiel zo školy do parku, sa z neho po chvíli vrátil a vyzeral rozrušený.

„Čo sa stalo?“ vypytovala sa Naomi.

„Nič,“ zatĺkal.

Pravdu sa dozvedela večer, keď jej zavolala priateľka, čo žila v susedstve. „Naomi, hovoril ti Yuta niečo?“ pýtala sa.

„Nie, nič.“

„Dnes som bola s najmladším dieťaťom na ihrisku. Yuta si začal hádzať o múr ako zvyčajne. Potom sa objavilo sedem alebo osem detí, myslím si, že to boli jeho spolužiaci, a povedali mu, že zavadzia, pretože chcú hrať vybíjanú. Potom jeden z nich hodil do neho od jedu loptu. Hneď nato odišiel Yuta domov. Cítila som sa zle, že som nič neurobila.“

Naomi bola šokovaná.

„Nič mi o tom nepovedal…“ rozmýšľala. Bola smutná, že jej o tom nič nepovedal. Nno aj tak sa nevedela odhodlať porozprávať sa o tom so synom.

Ďalší deň sa Naomi rozhodla, že zavolá známemu, pánovi Yaguchimu a požiada ho o pomoc.

Naomi mu krátko vysvetlila, že jej syna rovesníci šikanujú a nechcú ho pri spoločných aktivitách, a tiež o tom, čo sa stalo deň predtým…

Keď si ju pán Yaguchi vypočul, začal hovoriť.

„Vidím, že je to pre vás veľmi ťažké. V skutočnosti nie je nič horšie, ako vidieť, že sa vaše vlastné dieťa trápi.“

Keď Naomi počula tieto slová, zaplavili ju slzy.

Pán Yaguchi ju upokojoval: „Pani, ak naozaj chcete vyriešiť tento problém, ja vám pomôžem.“

Naomi nemohla uveriť týmto slovám nádeje, pretože tento problém s Yutom bolo niečo, čo ju trápilo už veľmi dlho a vôbec ho nedokázala vyriešiť.

„Ak je možné vyriešiť tento problém, urobím preto čokoľvek. Naozaj. Len mi poraďte, čo mám urobiť?“

„Dobre, začneme na tom pracovať. Po prvé, je zrejmé, že vy kritizujete niekoho, kto je vám blízky.“

„Ako? Čo tým myslíte?“

„Prepáčte. To bol asi priveľký skok, však? Mal by som vám predtým, než skočíme priamo do citlivých vecí, vysvetliť teóriu, ako pracujem. Ale to by trvalo hodiny, a ja nemám toľko času. Takže začnem so záverom, ktorý som urobil. Problém vidím v tomto:

Máte obavy z toho, že vaše drahé dieťa ostatní kritizujú, ale to je preto, že vy kritizujete niekoho vo vašom živote, komu by ste naopak mali byť vďačná.“

„Prečo si myslíte, že je nejaká súvislosť medzi tým, že môj syn je obeťou šikanovania, a mojimi osobnými záležitosťami? Táto vaša myšlienka mi pripadá ako nejaký náboženský výmysel.“

„Nečudujem sa tomu, že máte takýto pocit. To, čo sa nám stane v realite, je ‘výsledok’. ‘Výsledok’ má vždy ‘príčinu’, a táto príčina sa nachádza vo vašom srdci. Inými slovami, na realitu vo vašom živote môžete pozerať ako na zrkadlo, ktoré odzrkadľuje to, čo je vo vašom srdci. Napríklad, keď sa pozeráte do zrkadla, všimnete si, „Och, mám rozstrapatené vlasy!“ alebo „Jaj, dnes som ale bledá“. Bez zrkadla by ste si svoj výzor nevšimla. Zoberte život ako zrkadlo. Vďaka tomu zrkadlu, ktoré sa volá „život“, môžeme vidieť odraz nášho vnútorného ja, ktoré nám dáva šancu zmeniť sa zvnútra. Život je vytvorený tak, že môžete stále rásť.“

„Ktorá časť mňa sa odráža v tom, že sa toľko obávam?“

„Výsledok, ktorý sa deje, je to, že sa trápite, pretože vaše drahé dieťa kritizujú a ubližujú mu. Myslím si, že príčina je v tom, že kritizujete a zraňujete niekoho, koho by ste si mali ctiť. Nekritizujete sama niekoho, komu by ste mali byť vďačná a kto je vám najbližší? Keď už hovoríme o niekom najbližšom, čo tak váš manžel?“

„Som vďačná svojmu manželovi. Vďaka tomu, že pracuje ako vodič kamiónu, máme čo jesť.“

„To je dobre. Ale, ctíte si svojho manžela? Vážite si ho?”

Naomi bola zarazená, keď počula slovo „úcta“. Pozerala na svojho manžela tak trocha zhora. Myslela si, že jej optimistického manžela by sa dalo skôr označiť za „ľahkomyseľného“ alebo „nevzdelaného človeka“. Naomi ukončila vysokú školu, ale jej manžel len strednú. A nielen to, jej manžel hovoril tak jednoducho, a jediné, čo čítal, boli časopisy. Naomi, ktorá veľmi rada čítala, nechcela, aby bol Yuta niekedy ako jeho otec.

Zdôverila sa s tým pánovi Yaguchimu.

„Myslíte si, že hodnota človeka závisí od jeho vzdelania, vedomostí alebo múdrosti?“

„Nie, vôbec si to nemyslím. Myslím si, že každý človek má svoje vlastné silné a zvláštne schopnosti.“

„Ak takto rozmýšľate, prečo sa potom pozeráte povýšenecky na svojho manžela za to, že je „nevzdelaný“?“

„No ... asi si protirečím.“

„Aký je váš vzťah s manželom?“

„Veci, ktoré povie alebo urobí, mi často lezú na nervy, čo niekedy spôsobuje hádky.“

„Ako váš manžel rieši Yutov problém?“

„Stále hovorím manželovi, že Yuta je šikanovaný. Ale vlastne som ho nikdy nežiadala o radu, lebo by som ju nemohla brať vážne. Dosť ťažko sa mi s ním komunikuje.“

„Rozumiem. Toto vidím ako pôvodnú príčinu.“

„Musíte vyriešiť túto príčinu predtým, než sa budete snažiť akceptovať svojho manžela.“

(pokračovanie na budúce)

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?