Život-čo s ním?

Mám život – čo s ním? Občas tak neznesiteľne bolí.... no sú chvíle, keď je úžasný, tajomný s príchuťou večnosti....Každý deň skladám zo svojho života mozaiku a snažím sa , aby obraz dával zmysel....Každý nádych a úder srdca odpočítava môj čas.....život, ešte stále ťa mám....

Sme svedkami toho, ako sa ľudia rôznymi spôsobmi vyrovnávajú s prítomnosťou a jej problémami, buď v úlohe pasívneho diváka, alebo subjektu schopného zorientovať sa , nájsť východisko, prípadne ho ponúknuť aj iným.... Teóriu ovládame – viera, láska, nádej.....často však láska nemá šancu, viera je udupaná sebaľútosťou a strachom.....a nádej? Nádej sa utápa v slzách....

Chcem sa modliť bez slov a prosieb...pocítiť, že božia duša je mojou vlastnou....že vyšší zámer vedie vesmír do bodu, kde sa šesť dní stvorenia premení na veľké dielo – život so svojím zmyslom, cestou a cieľom. Každý z nás hrá hlavnú úlohu v histórii sveta, každý z nás je nástrojom, predĺženou rukou Boha a našou povinnosťou je využiť dar, ktorý sme dostali - dar života- v prospech ľudstva....

Život, už viem , čo s tebou....chcem ťa milovať taký, aký si, lebo si môj.....a snažiť sa ťa pochopiť očami a srdcom lásky, aby bol zmysel jasnejší.....